Mam jeden problem…a nech sa snazim ako sa snazim, nie a nie ho poriesit. Som 26 rocna deva, bez zavazkov, s relativne dobrou pracou, hrbou kamaratov a zopar konickami, rada sa chodim zabavat, milujem hudbu a kino...jednoducho podla mojho uvazenia celkom pouzitelna osoba. Lenze uz zopar dni, mesiacov a rokov ma trapi to, ze sa zo zivota musim vytesovat sama. Uznavam, do nedavneho davna som sa tym az tak nezaoberala, ale pocas poslednych mesiacov ma to zacalo naozaj hnevat. A tak som sa rozhodla ze s tym volaco musim porobit. Ono to totiz ani nie je tak o tom, ze by som trpela nezaujmom z panskej strany obyvatelstva, je to skor o perspektivnosti takychto vztahov (aby ste vedeli co myslim: poslednych par ‘zaujemcov’ malo o 5 a viac rokov menej – skusila som a nejak to nie a nie fungovat. A nahradnu mamu uz robit odmietam. Okrem zavislosti na kavicke a cigaretkach mali aj zopar inych zavislosti, ktore skodili ich zdraviu ovela viac...Alebo nas delilo od seba hodne km a mil – a na taketo vztahy ja uz jednoducho nemam gule).
A tak raz rano, ked som sa snazila dostat do prace ale branila mi v tom okrem hustej premavky este jedna opica, ktoru som mala na hlave po celonocnom zurovani, som sa ocitla na zastavke MHD. Ako tam tak stojim a snazim sa nenapadne splynut s davom, i tu tam prichadza zaujimavy mlady muz s udicou (!),mozno aj velmi mlady (v odhadovani veku som nikdy nebola dobra – mozno aj preto mam tolko –nast rocnych napadnikov) a cakajuc na spoj zaujima miesto povedla mna (aspon mam dobry vyhlad a zakladny accessoair takychto ran – slnecne okulare cez pol tvare – tomu len napomahaju). Tak skumam – obleceny lezerne, vlasy v style ‘ranny sex’ (pekne a prirodzene strapate, a v ruke ziadnen ulovok – zatial). A ja tam tak stojim a v hlave znacne ochudobnenej o zopar mozgovych buniek z predoslej noci si snazim vymysliet nejaky vhodny line-up (cize uvodnu baliacu vetu) a prisaham, absolutne nic ma nenapada. Ani keby som velmi xcela. Pozorovany objekt nastupuje na spoj smerom na zlate piesky. Aka to nahoda :o) - nastupujem aj ja. V elektricke si sadam nenapadne dve miesta za nim.A stale pozorujem. A potom po nastupeni jednej vycesanej blondatej solarkovej divy pozorujem, ako objekt dokladne skuma a skenuje jej exterier do najspodnejsich vrstiev. Pocet doteraz nahratych bodov sa znizuje o patrne nepatrne cislo. Prichadza moja zastavka a so mnou sa z elektricky vyruti asi polovica jej pasazierov, chtivych utracat svoje peniazky.Mlady muz vystupil mozno na dalsej. Koniec hry, ende, schlus. A ja nic. Do prace idem s prazdnymi rukami. Bez ulovku.
Cela tato story ma prinutila zamysliet sa, ake je to vlastne tazke niekoho takymto sposobom zbalit – a ak nie zbalit tak aspon nadviazat kontakt alebo dostat cislo (aj ked v mnohych pripadoch mozno falosne). A urcite nie len pre nas ale aj pre muzov. Skor by som povedala, ze my to mame mozno este trosku tazsie – ta jedna veta musi posobit nenasilne, vkusne, nesmie byt priliz sebavedoma a musi zaujat, a v pripade nas zien nesmie posobit privelmi samoiniciativne/sebestacne (aj ked nemam ani tucha ako sa da toto sklbit – ved ked idem balit ja, tak balim z vlastnej iniciativy – ale zo skusenosit viem, ze chalanov to vie odradit)....a toto vtiesnit do takeho kratkeho textu je poriadny vykon (preto klobuk dolu pred vsetkymi vkusnymi balicmi – za odvahu a za snahu – niekde som citala ze cim viac mate pokusov a omylov tym blizsie ste k vytuzenemu cielu :o) Ono finta fn je aj v odmietani – ked uz, treba to spravit tak, aby sa odmietnuty nesiel hned zahrabat za najblizsi roh pod zem. Ked on balil s tym ze si vas vazi – treba aj jemu zachovat jeho hrdost.
No a vlastne chcela som ze - ked som pred par dnami bola na koncerte bristolskej kapely, ktora nas masivne atakovala svojimi hudobnymi prejavmi – toto sa mi stalo…Ako si tam tak stojim a vabne sa vlnim v ryme trip hopu, vsimnem si obdalec stojaceho chalana s colou v ruke. Ako tak koncert plynie, stojime stale blizsie a blizsie k sebe, nedbalo dbale dotyky, usmevy – vsetko funguje...vyhliadky su slusne. Ked tu zrazu koncert konci, ja idem len povedat ‘ahoj’ jednemu kamaratovi, co stal obdalec – kutikom oka stale pozorujuc neznameho sympataka (uznavam, ze toto mohol byt strategicky omyl) otocim sa spat a on tam uz nie je. Poviem vam, domov som sla s poriadne zvysenou hladinou adrenalinu – aj z koncertu aj zo samej seba. Ono kebyze aspon volaco spravim a on povie nie tak vec je jasna a nema ma to viac uz pre co skriet – urobila som co sa dalo (aj ked v danej chvili som mala v hlavne uplny zmatok a paniku s cim na neho vyjst – mozno som tym pozdravom vlasne len chcela nahrat cas...). Ale takto som teraz doma a lezim v posteli a bucham si hlavu, ze toto mohlo byt svetlo mojho zivota (;o), a ja som to takto zhasla.
Preco toto cele je take komplikovane...a hlavne ked absolutne nemate tucha, co robit.
Preto by som chcela poprosit mladych muzov (mozu byt aj starsi :o) to budu uz rokmi overene skusenosti), keby dali do diskusie zopar tipov co ano a co nie – urcite nie som jedina, ktora riesi tento problem :o)
Tesim sa ......v podstate sa len tak vseobecne tesim – ze sa mi vobec zadarilo zbuchat tento clanok :o).